Product Description
Jozef Vicen (* 14. december 1921, Horná Streda – † 20. september 2008, Plzeň) bol slovenský protikomunistický odbojár, spoluzakladateľ Bielej légie a dlhoročný politický väzeň. V máji 1946 Vicen definitívne z ČSR emigroval. Cez Maďarsko a Rakúsko prišiel do Ríma, kde sa chcel zapojiť do exilovej práce. No nejednotnosť vedúcich predstaviteľov slovenského exilu (Karol Sidor, Ferdinand Ďurčanský a ďalší) ho donútila odísť do Rakúska. Začal spolupracovať s vojenským útvarom americkej armády CIC (Counterintelligence Corps). Po roku 1948 v Rakúsku začal organizovať hnutie Biela légia, ktoré sa snažilo pomáhať krajanom na Slovensku trpiacim pod komunistickou vládou. Organizovali ilegálne prechody ľudí do slobodného sveta. Hlavnou činnosťou bolo založenie rozhlasového vysielača Biela légia, ktorý ponúkal necenzurované správy. Vysielač sa stal predobrazom neskoršej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Vicenova činnosť v exile neušla príslušníkom ŠtB. Viacerých jeho spolupracovníkov pozatýkali, niektorých (Anton Tunega, Albert Púčik, Eduard Tesár, L. Gálik) popravili. V roku 1957 Jozefa Vicena z USA vyzýval kňaz prof. Tomislav Kolaković, aby bol ostražitý, dával si pozor a radšej z Viedne odišiel. Vicen ho neuposlúchol. O pár dní nato ho príslušníci československej rozviedky pod zámienkou vylákali mimo Viedeň, kde ho uspali a podobne ako Imricha Suckého uniesli do Prahy. Bol odsúdený na 25 rokov väzenia, hoci samotný Vicen očakával trest smrti, ako dostali jeho spolupracovníci. Z 25 rokov si odsedel 11 vo viacerých väzniciach a pracovných táboroch. Podmienečne bol prepustený v roku 1968. Zamestnal sa v Zberných surovinách, kde pracoval až do dôchodku. Po roku 1989 začal organizovať Zväz protikomunistického odboja, združenie bývalých politických väzňov, ktorého sa stal predsedom. Vydával časopis Svedectvo, ktorý uverejňoval osudy mnohých nespravodlivo odsúdených počas komunistickej totality (zdroj: wikipedia.sk).; prvé vydanie
