PROBLÉMY FILOZOFIE - Hrušovský Igor - Antikvariát Starý svet

PROBLÉMY FILOZOFIE

Product Description

Info o autorovi: Аkademik Dr.h.c. prof. RNDr. PhDr. Igor Hrušovský, DrSc (1907-1978) študoval na gymnáziu v Nitre (1917–19) a v Prahe (1919–25). V r. 1925–30 študoval biológiu na PřF UK v Prahe (RNDr. 1930), 1932–36 filozofiu na KU v Bratislave (PhDr. 1936). Habilitoval se r. 1945, od r. 1946 je profesorom, od 1956 DrSc.; bol členom korešpondentom ČSAV (1952), akademikom SAV (1953) a akademikom ČSAV (1965). V r. 1931–46 pracoval v Univerzitnej knižnici (1945–46 ako riaditeľ), 1946–74 bol profesorom na FF KU v Bratislave (1946–59 vedúci katedry dejín filozofie a logiky), 1946–53 zároveň riaditeľom (1953–59 externým riaditeľom) FÚ SAVU, v r. 1974–78 pracovníkom ÚFS SAV. Mal veľký podieľ na založení FÚ SAV (1946), ako aj filozofického časopisu SAVU Philosophica Slovaca (potom pod meniacimi sa názvami, dnes Filozofia), ktorého hlavným redaktorom bol v r. 1946–72.; Prácou Engels ako filozof (1946) sa prihlásil k filozofii marxizmu-leninizmu, od ktorej si sľuboval nové podnety k rozvoju filozofického a vedeckého myslenia na Slovensku. Zároveň však zachovával väčšinu teoretických výsledkov, ktoré mu priniesol jeho osobný intelektuálny vývoj v predchádzajúcom „scientistickom“ období, ako to dokumentujú práce Francis Bacon a rozkvet anglickej filozofie (1945) a Problémy noetiky (1948). Od začiatku 50. rokov sa svojou vedeckou, pedagogickou i kultúrno-organizačnou aktivitou podieľal na „procese výstavby socialistickej spoločnosti“. K šíreniu marxizmu-leninizmu prispel viacerými prácami, v ktorých sa venoval otázkam rozvoja vedy, ako aj otázkam spoločenského a myšlienkového vývinu. Od pol. 50. rokov sa intenzívnejšie venoval dejinnofilozofickému výskumu, z ktorého publikoval práce Tri iniciatívy v dejinách filozofie (1959), Z minulosti a súčasnosti filozofie (1961), Problémy, portréty, retrospektívy (1965). Inicioval a ako spoluautor sa podieľal na Kapitolách z dejín slovenskej filozofie (1957) a Prehľade dejín slovenskej filozofie (1965). Ako spoluautor a hlavný redaktor desaťzväzkovej Antológie z diel filozofov (1966–77) významne prispel k vytváraniu predpokladov pre profesionálny rozvoj filozofie na Slovensku. Od začiatku 60. rokov uvedomele nadväzoval na vlastné intelektuálne úsilie nesúce sa v duchu filozofického scientizmu, ako bolo obsiahnuté v prácach zo 40. rokov. Výber z prác tohto obdobia priniesli Kapitoly z teórie vedy (1968). V nasledujúcom období sa pokúšal syntetizovať vlastný teoreticko-filozofický vývoj a rozvíjať dialekticko-štrukturálnu koncepciu bytia a filozofie, a to vo viacerých štúdiách ako aj knižných prácach Strukturation und Apperzeption des Konkreten (1966), Probleme der Philosophie/Problémy filozofie (1970), Dialektika bytia a kultúry (1975). Jeho intelektuálne úsilie bolo hamované mocensko-ideologickým tlakom a kritikou zo strany dogmatických marx-leninistov za asistencie ďalších oficiálnych marxistov. Jedným z „efektov“ ich demagogickej kritiky „nemarxistických názorov“ H. bolo aj to, že jeho posledne uvedená monografia ako aj súbor osobných reminiscencií a filozofických esejí Monológy a dialógy (1980) mohli byť publikované iba v oklieštenej podobe. Z dochovaného rukopisu bola posmrtne vydaná Dialektika bytia (1990). (zdroj: www.phil.muni.cz (stránka Filozofickej fakulty Masarykovej uiverzity v Brne); prvé vydanie v náklade 1000 kusov

Ďalšie informácie

Hrušovský Igor
Žánre

Spoločenské vedy > filozofia

Krajina autora Slovensko
Storočie autora 20.st.
Podpis
Vydavateľstvo Obzor
Edícia Veda a súčasnosť
Zväzok v edícii neuvedené
Miesto vydania Bratislava
Rok vydania 1970
Náklad 1000
Prvé vydanie
Jazyk slovenský
Preklad pôvodný text
Ilustrácie bez obrazových príloh
Obálka
Väzba tvrdá
Formát 8° Octavo - stred (18,5 - 22,5cm)
Počet strán 136
Stav dobrý, bez pečiatok, na niektorých stranách určité odseky podčiarknuté perom, mierne opotrebovaný prebal
Anotácia Info o autorovi: Аkademik Dr.h.c. prof. RNDr. PhDr. Igor Hrušovský, DrSc (1907-1978) študoval na gymnáziu v Nitre (1917–19) a v Prahe (1919–25). V r. 1925–30 študoval biológiu na PřF UK v Prahe (RNDr. 1930), 1932–36 filozofiu na KU v Bratislave (PhDr. 1936). Habilitoval se r. 1945, od r. 1946 je profesorom, od 1956 DrSc.; bol členom korešpondentom ČSAV (1952), akademikom SAV (1953) a akademikom ČSAV (1965). V r. 1931–46 pracoval v Univerzitnej knižnici (1945–46 ako riaditeľ), 1946–74 bol profesorom na FF KU v Bratislave (1946–59 vedúci katedry dejín filozofie a logiky), 1946–53 zároveň riaditeľom (1953–59 externým riaditeľom) FÚ SAVU, v r. 1974–78 pracovníkom ÚFS SAV. Mal veľký podieľ na založení FÚ SAV (1946), ako aj filozofického časopisu SAVU Philosophica Slovaca (potom pod meniacimi sa názvami, dnes Filozofia), ktorého hlavným redaktorom bol v r. 1946–72.; Prácou Engels ako filozof (1946) sa prihlásil k filozofii marxizmu-leninizmu, od ktorej si sľuboval nové podnety k rozvoju filozofického a vedeckého myslenia na Slovensku. Zároveň však zachovával väčšinu teoretických výsledkov, ktoré mu priniesol jeho osobný intelektuálny vývoj v predchádzajúcom „scientistickom“ období, ako to dokumentujú práce Francis Bacon a rozkvet anglickej filozofie (1945) a Problémy noetiky (1948). Od začiatku 50. rokov sa svojou vedeckou, pedagogickou i kultúrno-organizačnou aktivitou podieľal na „procese výstavby socialistickej spoločnosti“. K šíreniu marxizmu-leninizmu prispel viacerými prácami, v ktorých sa venoval otázkam rozvoja vedy, ako aj otázkam spoločenského a myšlienkového vývinu. Od pol. 50. rokov sa intenzívnejšie venoval dejinnofilozofickému výskumu, z ktorého publikoval práce Tri iniciatívy v dejinách filozofie (1959), Z minulosti a súčasnosti filozofie (1961), Problémy, portréty, retrospektívy (1965). Inicioval a ako spoluautor sa podieľal na Kapitolách z dejín slovenskej filozofie (1957) a Prehľade dejín slovenskej filozofie (1965). Ako spoluautor a hlavný redaktor desaťzväzkovej Antológie z diel filozofov (1966–77) významne prispel k vytváraniu predpokladov pre profesionálny rozvoj filozofie na Slovensku. Od začiatku 60. rokov uvedomele nadväzoval na vlastné intelektuálne úsilie nesúce sa v duchu filozofického scientizmu, ako bolo obsiahnuté v prácach zo 40. rokov. Výber z prác tohto obdobia priniesli Kapitoly z teórie vedy (1968). V nasledujúcom období sa pokúšal syntetizovať vlastný teoreticko-filozofický vývoj a rozvíjať dialekticko-štrukturálnu koncepciu bytia a filozofie, a to vo viacerých štúdiách ako aj knižných prácach Strukturation und Apperzeption des Konkreten (1966), Probleme der Philosophie/Problémy filozofie (1970), Dialektika bytia a kultúry (1975). Jeho intelektuálne úsilie bolo hamované mocensko-ideologickým tlakom a kritikou zo strany dogmatických marx-leninistov za asistencie ďalších oficiálnych marxistov. Jedným z „efektov“ ich demagogickej kritiky „nemarxistických názorov“ H. bolo aj to, že jeho posledne uvedená monografia ako aj súbor osobných reminiscencií a filozofických esejí Monológy a dialógy (1980) mohli byť publikované iba v oklieštenej podobe. Z dochovaného rukopisu bola posmrtne vydaná Dialektika bytia (1990). (zdroj: www.phil.muni.cz (stránka Filozofickej fakulty Masarykovej uiverzity v Brne); prvé vydanie v náklade 1000 kusov
Skladové číslo005595

Ukážky knihy

problemy filozofie – antikvariat stary svetproblemy filozofie – antikvariat stary svet 1
problemy filozofie

2000

1 na sklade

Možno by sa Vám páčilo…

Webovú stránku vytvoril mayo