Brucho Paríža

Žánre

Beletria > próza svetová

Pôvod Francúzsko
Storočie 19.st.
Vydavateľstvo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL)
Edícia Svetová tvorba
Zväzok v edícii 37.
Miesto vydania Bratislava
Rok vydania 1965
Náklad 35 000
Prvé vydanie
ISBN neuvedené
Jazyk slovenský
Preklad Michal Chorváth
Preložené z neuvedené
Originálny názov neuvedené
Ilustrácie Vincent Hložník (obálka+frontispis)
Ilustrátor Vincent Hložník
Obálka
Väzba tvrdá
Formát 8° Octavo - stred (18,5 - 22,5cm)
Počet strán 285
Stav dobrý až mierne opotrebovaný, malá pečiatka a vpis perom na oboch predsádkach, mierne zažltnuté fľiačky na prednej doske, mierne opotrebovaný prebal (viď titulné foto)
Podpis
Anotácia doslov Chorváth Michal; Prudký odklon k subjektivizmu v literatúre v ostatnom polstoročí vyvolal nechuť k Zolovi pre jeho naturalizmus, ktorý pripadal v období symbolizmu a experimentovania ako čosi zastaralého a obráteného proti hlavnému prúdu života. Po časovom odstupe vidíme dnes Zolovo miesto vo vývine literatúry presnejšie a správnejšie. Zolov naturalizmus svojím hľadaním a hromadením faktov života bez akejkoľvek zábrany k jej odporným stránkam bol vlastne protestom proti kritickému realizmu a jeho nedynamičnosti. Dávno je známe, aký veľký podiel má Zola na víťazstve impresionizmu v maliarstve, no a impresionizmus bol práve prvým smerom hľadajúcim vo výtvarníctve dynamiku života. Zola utvoril v literatúre svoj typ naturalizmu a záľaha detailov zacláňa, že to bol vlastne krok k impresionizmu aj v literatúre, ako ho uskutočnili nasledujúce roky. V jednom však súvisí Zola už rovno s dneškom: reportážnosťou svojich románov, svojím zameraním k novým a zaujímavým skutočnostiam v technike i v živote spoločenskom. Aj Brucho Paríža je takýmto reportážnym románom. Maľbou takmer už impresionistickou, ako ju videl na plátnach svojich maliarskych druhov, opisuje parížsku Centrálnu tržnicu s jej záplavou potravín, jej osobitným obyvateľstvom a ľudskými typmi a farbistým ruchom od včasného rána do neskorého večera. Do tohto prostredia viac naznačil ako včlenil postavu revolucionára Florenta, pripravujúceho po návrate z Diabolského ostrova novú revolúciu proti samovláde Napoleona III. Profesor Florent je utopistický socialista z tej ostatnej generácie, ktorá končí v parížskej komúne z roku 1870. Hnacou silou jeho nepokoja v tejto fáze je rozpor medzi množstvom potravy a hladom pracujúcich ľudí. Zolovo reportážne umenie dostupuje v tomto románe vrchol.
Skladové číslo 004238
3,30 €
Do košíka